- Cerebrum Feminarum - Zhrnutie vedeckch poznatkov a teri o obsahu enskej hlavy 1) vodn tdia Whitney-Sandersona Dvojica Whitney & Sanderson zapoala svoje prv vskumy obsahu enskej hlavy poas tdia medicny roku 1985 na universite v Berkley. Spsobili prelom do dlho zaznvanej oblasti enskho mozgu a spracovali teriu, ktor vysvetlila mnoh javy enskej psychiky, vtedajej vede nevysvetlitenej. Nebudeme teraz bliie rozobera vetky aspekty a dkazy terie nositeov Nobelovej ceny, vyberieme iba hlavn body na ktorch stoj ich teria a zameriame sa na ohlasy svetovej vedeckej verejnosti. " Experimentami v Eutasovch laboratrich ( Washigton,DC ) sa poas dvoch rokoch na vybranej vzorke enskej populcie podarilo overi nepomer medzi celkovm objemom organizmu ku ivej hmotosti. Ani po opakovanch meraniach na inch vzorkch tejto asti obyvatestva sa nezvyajn nepomer nepodarilo odstrni. Po dvojronom vskume v tejto oblasti predkladme nasledovn teriu: 1) Vntorn priestor enskej hlavy na rozdiel od hlavy mua je przdny. 2) Vntorn strana enskej lebky obsahuje zvltny druh jednovrstvovho bunkovho epitelu ktor m schopnos nies informciu 3) Tto vrstva sa sklad z jednotlivch buniek, kad z nich m schopnos nies binrnu informciu. Nazvime tto vrstvu EPITEL 4) alm dleitm prvkom enskho centra myslenia, ktor vna do systmu dynamick charakter je teleso tvaru guliky pohybujce sa po nepredvdatench drhach po epiteli, ktor m nepravideln povrch. Nazvime toto teleso GULIKA 5) Na tieto dva zkladn atribty plynule navzuje tretia as, ktor vytvra diferencovanos medzi jednotlivmi organizmami a uruje ich vonkajie sprvanie vo vzahu k prostrediu. Ide o mal teleso tvaru hrachu, nachdza- jce sa spravidla v dolnej polvrstve epitelu, ktor m zkladn vplyv na vetky pochody v enskej hlave. Nazvime ho VRASTOK. Proces myslenia prebieha nasledovne: Po nepredvdatench a neustle sa meniacich drhach na Epiteli sa pohybuje vekou rchlosou Gulika. Z kadej bunky Epitelu ktor prejde vymae informciu ( inicializuje ju ). Takto Gulika neustle mae vetky informcie, ktor boli do Epitelu vtlaen v de produ a organizmus postupne prestva chpa prostredie a vlastn identitu. Jeho inteligencie neustle kles a zanaju sa prejavova mentlne poruchy. A vtedy Gulika naraz na svojej pti po Epiteli do Vrastku a odraz sa od neho a s vekm tlmenm zane poskakova po povrchu Epitelu ( Thompson neskr dokzal a u po tretom odraze gulika dokmit ). A prve tento okamik je pre organizmus eny dleit, lebo poas neho sa do vetkch buniek od ktorch sa Gulika odraz zape informcia ktor je v tom okamiku vnman vonkajmi zmyslami ( o, ui,at ). Po tomto krtkom deji ale optovne nastane znmy proces mazania. Kede Gulika sa pohybuje po nhodnch drhach, intenzita mazania kles exponencilne s asom a anca vymaza vetky informcie je minimlna." Toko zo slvnej terie Whitney-Sandersona. V alom sa budeme zaobera almi prspevkami k Terii guliky. 1b) Henriho test zamilovanch Jeden z jednoduchch nedetruktvnych experimentlnych dkazov Terie guliky podal nemeck biolg Henri a neskr ho rozvinul na test pre budcich ivotnch partnerov: Partnerku treba pod vhodnou zmienkou vylka na odahl chatu. Tam ju postupne priviaza k posteli, sta prelepi leukoplastom aby sme dosiahli na chvu ticho a vypn svetlo. Potom sta priloi hlavu k partnerkinej a budeme pou tich Bzm Bzm ako Gulika postupne mae a mae. 2) Johnsonove doplnenie Whitneyho-Sandersona V populcii ien sa napriek terii W & S nachdza vek mnostvo jedincov absoltne neschopnch logickho myslenia. Tto abnormalita sa d vysvetli geneticky vsledkom pradvnej mutcie pri ktorej dolo k vzniku enskho organizmu BEZ VRASTKU. Tento organizmus sme pomenovali DH ( Doista Hlpa ena ). Gulika od narodenia nestle iba mae a mae pretoe vrastok neexistuje. V benej praxi tento kaz meme pozorova hlavne na radnckych miestach a na dleitch spoloenskch postoch. 3) Kotelnikovov teorm duplicity DHtiek Vskumom sa zistila v pozorovaniach Johnsona nezrovnalos. asom narast poet DHiek nie linerne poda zkonov genetiky ale exponencilne. Tento jav je spsoben tzv. Random-efektom. U niektorch jedincov toti dochdza k nasledovnej situcii: Gulika sa po odrazen od Vrastku odraz a pri kmitoch optovne dopadne na Vrastok, ktor sa zatla sp do Epitelu a tm prestane existova. Vznikla alia DHka. 4) Jonathanove vysvetlenie migrny Migrna ako fenomn je skoro vhradne enskou zleitosou. Po terii W & S sa ale mnoh objasnilo. Migrna je spsoben prli rchlym pohybom Guliky po Epiteli. Neschopnos samoregulcie sa prejav pri nrazu Guliky do Vrastku. Vtedy hlavou prejde bodav boles a pri alch kmitoch Guliky sa opakuje. Je tu ale sekundrny efekt - pletivo sa pod dermi Guliky rozpad a strca schopnos nies informciu, m sa podstatne zhoruje psychick stabilita organizmu. 5) Robertov fenomn Usmiatej eny Niektor organizmy maj in vroden defekt. Ich Gulika dosahuje vntorn polomer lebky, o spsob e u v prvch hodinch ivota sa takto Vrastok rozmak na kau. Na rozdiel od DHiek s tto jednotlivci neustle usmiati a ahko ich spozna poda krtivho pohybu hlavy okolo vlastnej osi vyvolanho odstredivou silou Guliky. Taktie pou zvuky pripominajce vzdialen dunenie. 6) asov zmeny epitelu Smirnoff roku 1987 formuloval tzu, v ktorej tvrd e Epitel vplyvom asu zana puka a praska. Jeho zvyky sa potom sstreuj do spodnej asti dutiny lebenej a chrastia. Pri kontakte Guliky s touto oblasou dochdza k podivuhodnm efektom ktor ete nie s dostatone vedecky popsan. 7) Hudsonove odhalenie truktry Po dlhoronch Hudsonovch skmaniach ultrazvukom sa podarilo objasni jednu zo zhadnch legiend o ench. Hudson roku 1990 okoval vedeck svet objavom e hmota Guliky sa sklad vlune z ltok identickch s ltkami obsiahnutmi v zrne. M dokonca aj jeho tvar, o u plne vyvracia niektor snahy matematicky vysvetli drhy enskho myslenia ( tzv. ensk logika ). 8) Princp prispsobenia sa poda Kuwatiho Japonec Kuwati roku 1992 na ntlak rznych enskch spolkov pristpil k skmaniu jedincov vyznaujcich sa nezvyajnm stupom logiky a inteligencie. Obratom ruky vak dokzal e ide o jedince rodiace sa s dvoma Vrastkami, ktor sa v zhode s teriou Johnsona asom ( poda Gonderberga do 3 rokov +- 5 dn ) menia zatlaenm jednho z vrastkov Gulikou ( Random efekt ) na tandardn jedince. Vyie popsan piliere Gulikolgie sa neustle rozvjaj. Kad nov slo vedeckch asopisov prina nov poznatky. Preto tento text zaleka nie je uzavret a treba ho bra len ako historick pohad na poiatky novej vedeckej disciplny - Gulikolgie. Sandersom-Maugham Project Center Alabama Technical University U S A Recompiled by +HAVO+